Apolón patril k najobľúbenejším postavám gréckej mytológie, možno bol dokonca mnohými starými Grékmi vážený viac než Zeus. Pritom nie naňho by som chcel sústrediť svoju pozornosť, lež na jeho sestru, dvojča, bohyňu Artemis.
Poďme ale pekne od začiatku. O Diovi je známe, že svoje kreatívne túžby a potreby prejavil aj pri plodení detí, a bolo mu viacmenej jedno, či sa ich matkami stali nymfy, dcéry bohov či Titánov, alebo smrteľníčky, na ktoré dostal „zálusk“. Neprejavoval tým primárne svoju sexualitu, ale potrebu ukázať potrebu expanzie. Na väčšinu z nich, samozrejme, žiarlila jeho olympská manželka Héra a snažila sa ich rôznym spôsobom potrestať. Niektoré si spomenieme aj v ďalších textoch.
S Létó, dcérou Titánov Koia a Foiby, splodil Zeus dvojčatá Artemis a Apolóna. Aby to Héra nezistila, premenil seba i milenku Létó na prepeličky, ale Héra to svojím pátravým zrakom odhalila a prehlásila, že Létó nesmie porodiť na pevnej zemi, na mieste, kam dopadá slnečné svetlo. Poslala na ňu dokonca hada Pytóna, aby ju prenasledoval. Toho si nakoniec po istom čase „zobral na starosť“ Apolón, ale ako sme už spomenuli, nie jemu bude patriť tento príbeh.
Pod krídlami južného vlažného vetra zvaného Notos doletela Léto najskôr na Ortygiu neďaleko ostrova Délos, kde podľa jednej z verzií mýtu porodila najskôr Artemidu, a tá hneď po svojom narodení pomohla matke prejsť neveľkú úžinu na ostrov Délos aby jej v tieni medzi olivovou a datľovou palmou pomohla v úlohe pôrodnej asistentky po deviatich dňoch bolestí porodiť Apolóna. Délos bol v tom čase ešte plávajúcim ostrovom, zmietaným morskými vlnami. No vo chvíli, kedy naň Léto vstúpila, Zeus ho pomocou dvoch skál upevnil. Pôrod Apolóna trval tak dlho, lebo zlomyseľná Héra zdržiavala pri vladárskom tróne na Olympe svoju dcéru, bohyňu Eileithyiu (gr. – prichádzajúca na pomoc), patrónku pôrodu, takže jej úlohu nakoniec musela prijať samotná Artemis (v rímskej mytológii Diana). Jej meno má viacero významov; vychádzajúc v podobe αρτεμης (artemes) ju môžeme poznať ako zachránenú, celú, zdravú čerstvú, alebo ako tú, čo týmito danosťami obdarúva nesmrteľných i smrteľníkov.
Na jej počesť postavili Gréci v neďalekom Efeze na pevnine chrám, ktorý sa stal jedným zo siedmych divov sveta. Dnes nájdeme na priestrannom plochom rumovisku z neho stáť už len jeden stĺp.
Do pôsobnosti bohyne spadali liečivé pramene, mohla však na človeka zoslať aj šialenstvo, ba i ochrnutie a náhlu smrť. Aj keď je bohyňou plodnosti a pôrodov, sama zostala panenskou bohyňou, lovkyňou ochraňujúcou divú lesnú zver a mláďatá. K ľuďom sa správala pri zásahoch do ich osudov skôr kruto, čo môžeme posúdiť z príbehu Agamemnóna alebo Aktaióna. Na umeleckých dielach býva ako lovkyňa ozbrojená (zlatým) lukom a najčastejšie obklopená labuťami, levom, tigrom, jeleňom. Napätý luk v podobe kosáčika Mesiaca ju stotožňuje s lunárnym poslaním, zatiaľ čo jej blíženec Apolón vystupuje v mýtoch polaritne ako slnečný boh.
Vo východných mytológiách zastupuje bohyňu prírody, Matku Zem, Kybelé. Nuž pri všetkých spomínaných funkciách ani nečudo, že má zástupcu aj v rastlinnej ríši v podobe skupiny bylín s názvom Artemisia. A je jedno, či sa tieto byliny nazývajú podľa bohyne, alebo je ich názov odvodený z gréckeho artemes v spomínanom význame. Lebo v podobe Artemisia abrotanum (abros – jemný, pôvabný, spanilý, krásny, nádherný, urastený, elegantný, rozkošnícky, zhýralý, zoženštený) – palina božie drievko – patrí medzi najstaršie liečivé rastliny, koreniny a aromatiká. Používa sa pri problémoch trávenia, nechutenstve, málokrvnosti, …, takéto funkcie plní aj v homeopatii. Palinu dračiu – A. dracunculus používal už antický lekár Galenos a je známa predovšetkým ako korenie s názvom estragón. Druhov paliny v našich zemepisných šírkach je viacero, minimálne 15, ich využitie je rôznorodé, no ich záchranná a ozdravná funkcia je úzko spojená s poslaním Artemidy – niektoré druhy paliny podporujú okrem tráviacich funkcií aj menštruáciu – napríklad palina pravá, Artemisia absinthium. Do všeobecného povedomia sa dostala ako súčasť alkoholického nápoja absint, ktorý sa však pre účinky na duševné i telesné zdravie dostal (pri dlhodobom požívaní!) medzi neodporúčané pitivo. V histórii sa stretávame s jeho využívaním na liečenie u slávneho lekára Hippokrata, pili ho rímski gladiátori. Vo Francúzsku sa rozšírilo jeho popíjanie predovšetkým v umeleckej branži. Jeho omamné účinky nazvali „Zelenou vílou“. Popíjal ho Vincent van Gogh (pod vplyvom nápoja si odrezal ucho), ale aj jeho priateľ Gauguin, ktorý bol v čase incidentu v blízkosti Vincenta, Pablo, Picasso, Charles Baudelaire, Oscar Wilde, Ernest Hemingway, Emile Zola a množstvo ďalších osobností umeleckého sveta.
Prednedávnom sme sa s liečivým účinkovaním byliny oboznámili aj z liečenia na Madagaskare, kedy zmesou, v ktorej sa nachádza palina ročná (a jej výťažok artemisin) s preukázanou účinnosťou pri liečbe malárie, sa pokúsili okrem tohto ostrova aj v niektorých chudobných regiónoch Afriky liečiť „koronavírus“. Vraj veľmi úspešne! Samozrejme, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila, že účinky bylinného čaju z paliny neboli testované a neexistujú žiadne publikované vedecké štúdie o jeho účinnosti. Kým by sme sa však výsledkov testovania dočkali, uplynuli by mesiace, možno roky, ale o liečivom efekte by boli neustále pochybnosti. Hlavne v Európe, kde by závery výskumu aj tak nesmeli byť podľa predpisov a zákazov farmafiriem verbálne vyjadrené. Takže bohyňa nesmie byť naporúdzi. Akoby sa s Artemidou a s nami neustále zahrávala žiarlivá Héra, ktorá nechce dovoliť, aby sa Apolón zdravia mohol narodiť.
Text bol napísaný pred dvomi rokmi počas jedného z lockdownov, upravený, doplnený a nahovorený autorom v druhej polovici júna 2023. Nájdete ho spolu so zvukovou nahrávkou na webovej adrese autora mirokostelnik.sk
