Lastovičky ešte neprileteli z teplých krajín, alebo som ich zatiaľ neregistroval, ale podľa pranostiky „Na Juraja lastovičiek návrat do rodného kraja“ ešte čas nedozrel, aj keď k tomu chýbajú už len tri dni (tento text bol napísaný 21.4.2020).
Pre tých, ktorí chcú vedieť, od čoho je odvodené slovo pranostika, najčastejšie chápané ako predpoveď počasia, len krátke vysvetlenie. Jeho pôvod nachádzame v latinčine v podobe prognostica, lat (prognostika) – znaky naznačujúce budúce počasie a odvodené je zo slova starej gréčtiny προγνωσις, gr. (prognosis), čo znamená poznanie vopred, predurčenie, predpoveď.
Úplná väčšina pranostík spojených so sviatkom sv. Juraja (24.apríla) má dôležitú hodnotu predovšetkým pre gazdov, roľníkov ale i vinárov, ovocinárov, chovateľov. Príkladom sú: „Čo do Ďura narastie, to po Ďure skape, Pred Dzurom môžeš kliešťami trávu ťahať zo zeme, nevyjde, po Dzure ju môžeš mlatkom biť, vyjde“. Tým sa však nechcem venovať. Viac než ony ma totiž už dávno zaujala iná – „Svätého Ďura, vyháňa von ščúra“. Na západ od nás, v česky hovoriacich krajinách je prognóza obohatená o plazov – „Na svatého Jiří vylézají hadi a štíři“.
Nechcem polemizovať so skeptikmi, čo tvrdia, že staré prognózy už dnes neplatia, že zmeny podnebia zmenili celú prírodu i jej cykly; dávam im za pravdu.
Najviac ma v citovaných „predpovediach“ zarazilo používanie slov šťúr, štír, nakoľko sa v našich zemepisných šírkach objavuje spomínaný živočích – škorpión – pomerne sporadicky ako turistický či chovateľský import. Jediný druh, ktorý azda spĺňa „šťúrske“ kritériá je len šťúr karpatský, a aj toho nájdeme len kdesi v Rumunsku na sever od Dunaja. Možno sa však pri otepľovaní prostredia nasťahuje aj k nám. Na našom území objavíme najskôr šťúriky, a tie nemajú chvost s bodcom, takže ich do pranostikovej sorty živočíchov nemôžeme nijakovsky zaradiť.
(Len tak, na okraj, naposledy som živého škorpióna v prírode odfotografoval neďaleko ruín Celsovej knižnice v antickom Efeze v Turecku.)
Odkiaľ sa teda ščúr berie v pranostikách, vychádzajúcich zo skúsenostnej sféry našich predkov?
Biológom je jasné, že pod názov šťúr či ščúr mohli napchať naši predkovia pomenovania kadejakej hávede, žijúcej v pôde pod jej povrchom. Tak sa tam dostali dokonca aj dážďovky. Ale akosi sa mi nechce veriť, žeby sa práve tieto dostali do pranostiky. To by sa tam skôr mohli prijať krtonôžky – poznáme ich aj ako „medvedíky“ – možno pre svoju pomerne bizarnú podobu, pripomínajúcu prednými hrabavými nohami nepríjemných útočníkov. No tie sú pre záhradkárov a poľnohospodárov nebezpečné z iných dôvodov. A nie je tomu naklonená ani doba, kedy vyliezajú zo zeme za účelom rozmnožovania – teda len v máji a júni.
Potkanom, ktorí v reči našich predkov takisto patrili do kategórie ščúrov, je skoro jedno, kedy vyliezajú. V mesiacoch chladu ich skôr objavíme v „teple našich domovov“, než ukrytých kdesi v zemi.
Stotožnenie názvu s menami nepríjemných zemských živočíchov je teda pomerne málo predpokladateľné. Azda len keby sme prijali za možnú etymológiu jeho základu z indoeurópskeho prajazyka podobu skeu-, čo znamená rezať, škrabať, škriabať, hrabať.
Jazykospytci to majú takisto pomerne jasné – šťúr/ščúr je staré slovanské slovo, znamenajúce suchého, chudého, neduživého človeka. Mnohokrát práve takí poväčšine (výnimky potvrdzujú pravidlo) bývajú, na rozdiel od tých telnatých, značne šťúravejší, no takisto nevyliezajú na svetlo božie len na Juraja!
Tak sme sa v pomerne širokom oblúku dostali späť k menu, ktoré je s dátumom 24. apríl späté. Skúsme sa teda vydať inou, azda menej schodnou cestičkou.
Kto bol Juraj, ktorého kresťanská mytológia zaradila medzi svätcov?
Pochádzal z maloázijskej Kapadócie, odmalička bol vychovávaný ako kresťan. Ako rímsky vojak sa najprv podieľal na prenasledovaní kresťanov (podobne ako pred ním novozákonný Saul/Šavol, ktorý sa metamorfoval na svätého Pavla), potom sa proti tomu vzbúril a zomrel mučeníckou smrťou. Tak ho prijali kresťania do kategórie svätých a pre Byzantíncov sa stal hlavným patrónom vojakov/armády.
V stredoveku bola vytvorená v súvislosti s jeho životným príbehom pekná legenda, ktorá v skorších verziách svätcovho životopisu nejestvovala, zato nám možno bude ako náhradná pochodeň osvecovať prijatý chodník. Podľa nej pochádzal z majetnej rodiny. Je dôležité si pritom uvedomiť, že mená hrdinov legiend a mýtov prostredníctvom princípu nomen omen súvisia s jeho charakteristickými vlastnosťami, no a meno Juraj, po grécky Γεωργιως – Georgios, je odvodené od γεωργεω gr. (georgeo), čo znamená obrábať pôdu, zaoberať sa roľníctvom, byť roľníkom, pestovať, šľachtiť, zarábať, mať zisk, lebo γεωργια gr. (georgia) značí roľníctvo, orba, obrábanie pôdy, roľa, obrobená pôda, zveľaďovanie, rozhojnenie, zdroj príjmov. Zrejme sa rodina svätca podľa týchto indícií nielenže venovala roľníctvu, ale jeho rodičia boli majiteľmi pôdy a zarábali z nej. (Alebo je jeho meno vztiahnuté k ročnému obdobiu a prácam s ním súvisiacimi? O tom si povieme trochu neskôr.) Počas svojich ciest sa Juraj zatúlal i do okolia istého mesta (jeho názvy sa v rôznych verziách rôznia), ktorého obyvateľov prenasledoval svojou mäsožravou náturou miestny drak. (Tento motív sa objavuje v rôznych obmenách skoro vo všetkých mytológiách sveta, v hrdinských eposoch, rozprávkach.) Ako výkupným ho obdarovávali obyvatelia mesta ovcami, a keď im došli zásoby, drak si zažiadal ľudské mäso. Lós padol na kráľovu dcéru, a tá sa vybrala na smrť v nevestinom rúchu. Pripravený Juraj na draka zaútočil, prepichol ho kopijou, oslabeného a spútaného princezniným podväzkom ho odviedol do mesta. Hrdina sľúbil, že draka zabije, ak všetci obyvatelia prijmú kresťanstvo. Tak sa i v „mene kríža“ stalo. Podľa kresťanských mytológov predstavoval drak pohanstvo, zosobnené rímskym cisárom Diokleciánom a prepichnutie kopijou znamenalo podľa nich obrátenie obyvateľov na pravú vieru. Tak legenda naplnila svoje posolstvo posilnenia viery. Sila mýtu urobila z Juraja patróna mnohých krajín, miest, obcí (aj u nás napríklad Veľký Ďur, Turčiansky Ďur, Ďurďošík, Ďurkov, …, viaceré obce s názvom Jur, Jurské, Jurová, … ).
Ak ale budeme pokračovať novým chodníkom, ako sme to predznamenali, objavíme niekoľko zaujímavých motívov, ktoré sa často objavujú nielen v texte, ale aj na zobrazeniach príbehu predovšetkým v stredovekom umení. Napríklad moc draka podľa legendy nespočívala v tom, že požieral zvieratá i ľudí, ale hlavne v sile jeho nebezpečného chvosta, ktorým svoje obete zabíjal. Vyobrazenie drakovho chvosta, a je jedno, či vo vztýčenej či inej polohe, má na konci šípovitý útvar nie nepodobný tomu, ktorý nachádzame na glyfe (γλυφω, gr. – (glyfo) – dlabať, vydlabávať, ryť, vyrývať, rezať, vyrezávať – dôležité znaky sa vyrývali do podkladu) – astrologickom znaku znamenia Škoprión.
Na mnohých umeleckých vyobrazeniach legendy objavíme neveľkú postavu mladej ženy, zrejme zachraňovanej princeznej, niekedy sa modliacej, na iných vyobrazeniach držiacej v náručí jahniatko, alebo je zvieratko zobrazené vedľa nej, pričom je oblečená v rúchu nevesty. Dej sa odohráva buď v prostredí plnom skál, na niektorých vyobrazeniach je zasadený do lona rozmáhajúcej sa vegetácie.
Tak sa konečne dostávame k meritu veci. V dňoch, kedy nájdeme v kalendári meno Juraj, sa Slnko už niekoľko dní nachádza v znamení Býka. Je to typicky jarné znamenie, ktorému vládne „rozkvitnutá nevesta“ Venuša, takže Juraj sa stáva jej slnečným ochrancom. V pôvodnej podobe mena Georgios má na starosti práce spojené so spravovaním a spracovaním pôdy, čo je pre jarné dni typické. Vo chvíľach, kedy jurajské Slnko vychádza, sa pod západný obzor ponára súhvezdie Škorpióna – „Svätého Ďura, vyháňa von ščúra“. Vo večerných hodinách je to opačne – „slnečný hrdina“ odchádza, a na východe spod obzoru – zeme „vylézají hadi a štíři“.
V prastarom predkresťanskom čase zrodu legendy – mýtu sa to odohrávalo na oblohe markantnejšie, znamenia a súhvezdia sa svojou polohou približne zhodovali. Precesný pohyb jarného bodu za tisícky rokov polohy znamení a súhvezdí zodiaku zmenil.
Juraj tak chráni princeznú – devuchu Venušu, vládkyňu krajiny – zemského znamenia, ktorým Slnko prechádzalo, pred nenásytným pažerákom draka, zosobneného Škorpiónom. Poráža ho kopijou prvého lúča v momente, kedy sa v podobe Slnka vynára nad východný obzor a oslabuje silu Škorpióna na západnom horizonte. Šípovitý osteň chvosta šťúra z našich zemepisných šírok neuvidíme, ale na miestach, kde legenda vznikla, je dobre badateľný. Nepríjemná agresivita draka, zosobnená aj pôvodným vládcom Škorpióna Marsom, je ovládnutá silou ohňa Slnka a nevinnosťou Venuše. Jahňa, ktoré drží krásavica v náručí pred sebou, tak pokojne môžeme spojiť so znamením Barana, ktoré predchádza Býkovi.
Podväzkový pás princeznej, ktorým zviazali draka a takto spútaného doviedli do mesta, je pásom zodiaku, ktorým sú znamenia spojené do jedného cyklického celku. Dievčenská Venuša poznačená udalosťami i tým, že odovzdáva svoj podväzkový pás pre spútanie draka, sa mení na ženu, teraz už vládkyňu Váh, znamenia ktoré stojí pred Škorpiónom a kedysi v dávnych časom boli v poznaní astronómov/astrológov jeho súčasťou.
Vo svetle takto použitej pochodne teda dostáva príbeh oveľa archaickejší charakter, ktorý, zdá sa, zapadol do zabudnutia, ale uchoval sa nám v podobe mytologického sveta kresťanstva – so samozrejmým ideologickým zámerom.
Židovsko – kresťanská mytológia použila množstvo ďalších dejov a postáv, zakódovaných v astrologickom svete. Časť z nich sme sa pokúsili interpretovať aj v texte. Podoby býka, spolu so škorpiónom v obraze orla, takisto ako leva a človeka nájdeme vo viacerých biblických spisoch, najsilnejšie v Zjavení Jánovom. Býk, Lev a človek v podobe Vodnára sú fixné znamenia horoskopu. Orla ako škorpióna k nim môžeme zaradiť aj z etymologických dôvodov. Ako sme spomínali, jednou z možností interpretácie slova škorpión je i pradávny slovotvorný základ skeu-, čo znamená rezať, škrabať, škriabať, hrabať. A to dokáže orol mimoriadne úspešne.
Spomenuté atribúty boli priradené takisto evanjelistom – Matúšovi človek – Vodnár, Markovi Lev, Lukášovi okrídlený Býk a Jánovi stúpajúci orol – Škorpión. Ale to je už o inom.
Text bol napísaný na jar roku 2020, upravený a uvedený v hlasovej podobe autorom, mirom kostelnikom v predjarí roku 2023. Nájdete ho spolu so zvukovou nahrávkou na webstránke mirokostelnik.sk
