Nihil sub Sole novum
Začať slovami Kazateľa „Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť“ by sa mohlo zdať príliš fatálne, aj keď súčasná doba a dianie vo svete takisto ako u nás akoby stáli na „kazateľovej“ strane. Najmä čo sa týka Slovenska v tej podobe, akú nadobudlo pred skoro tridsiatimi rokmi, v „bláznivú“ opitú silvestrovskú polnoc začiatku roku 1993. Pri pohľade na planetárne cykly nám túto tridsaťročnicu najviac pripomína Saturn – planéta hraníc, karmy, prísnosti a socializácie, času – lebo všetky tieto atribúty sú s ním spojené oddávna, od čias, kedy naši predkovia aj jeho prostredníctvom pochopili, že svet sa nevyvíja lineárne, ale cyklicky. V našej psyche zodpovedá archetypálnej štruktúre, ktorá poukazuje na to, že náš život sa rozvíja v troch základných približne tridsaťročných (29,46 pozemských rokov) etapách, cykloch, deliacich náš psychický i fyzický život na čas detstva, dospelosti a staroby. Samozrejme, nejde o presne ohraničené obdobia, len o orientačnú pomôcku.
To, čo platí pre život jedinca, sa istým spôsobom (hermetické ako hore, tak i dolu, ako vonku, tak aj vnútri; fraktály; akauzálna synchronicita; …) prejavuje tiež vo svete society, ktorej sme súčasťou (svet ako hologram). Vo veku okolo tridsiatky ku mne prichádzali/prichádzajú predovšetkým jedinci, ktorí súc neschopní samostatne sa rozhodovať, hľadajú v procese vlastného zospoločenštenia východiská. Ich potreba konzultácie súvisela/súvisí so základnými otázkami: Kto skutočne som? Aká je moja rola v spoločnosti?
Pri pohľade do horoskopu hrá cyklicita Saturna jednu z najdôležitejších úloh. Počas výkladu nehovoríme len o jeho umiestnení a aspektoch v osobnom kozmograme, ale sústreďujeme sa predovšetkým na jeho momentálnu, tranzitovú polohu, takisto ako na udalosti, ktoré sa diali v čase, kedy bol tranzitujúci “pán karmy“ v zaťažkávajúcich aspektoch (hlavne kvadratúrach, opozíciách) voči natívnej polohe (aj voči ostatným planétam radixu – „koreňového“ horoskopu narodenia).
Čo sa udialo v našej spoločnosti v čase, kedy Saturn prešiel vo svojom pohybe/revolúcii celým zodiakom a vrátil sa na miesto v polovici znamenia Vodnár (17. stupeň Vodnára), kde sa nachádzal v čase zrodenia Slovenska v roku 1993?
Píše sa rok 2022, je ôsmy február, pol šiestej ráno a na politickej ani iných úrovniach sa nedeje nič. Teda ak neberieme do úvahy, že pred pár dňami sa začala zimná olympiáda v Pekingu, kde túto udalosť oslávia len Petra Vlhová, ktorá deň nato získala zlato v slalome, a jedenásť dní potom hokejisti vybojujú bronz. To je ale dosť málo na potvrdenie, že si už zaslúžime povedať o sebe, že sme dospeli a prijali štátnu zodpovednosť, ktorá tomuto tranzitu Saturna prináleží. Túto možnosť prekazilo (okrem mnohých iných okolností) schválenie a ratifikácia ( v jednom zo sarkastických prekladov môže znamenať rati-fikácia pofňukávanie potkanov, v inom zase vykonávanie ich intímnych aktivít) dohody o obrannej spolupráci, zbavujúcej nás možnosti ukázať, že sme vyspeli do stavu dospeláckej samostatnosti. Ak výsledky športovcov možno chápať ako akt ich osobnej a výkonnostnej vyspelosti – zodpovednej dospelosti, politické akty svedčia najskôr o infantilnom (v slovníkoch nájdeme vysvetlenie: naivnom, nedospelom, ostávajúcom na nízkom stupni vývinu, detinskom, nezrelom, nevyspelom) prístupe „mocných nemocných detí“ k vládnutiu.
(Čo sa ale dá očakávať od štátu, ktorý nemohol zažiť ani svoju „pubertu“, nakoľko sme boli rok pred prvým uzavretým dvanásťročným cyklom Jupitera – filozofa, vo veku jedenástich rokov, vstúpení do „výchovného ústavu“ EÚ, ktorý nás veľmi rýchlo zrovnal do svojich normatívov!)
Diametrálne odlišný pohľad na saturnský cyklus (vo vzťahu k udalostiam ostatných rokov u nás) poskytuje tranzitový horoskop, v ktorom sa dostáva Saturn k radixovej polohe horoskopu novembrových udalostí roku 1989. Tie môžeme pokojne charakterizovať ako počiatok zmien, ktoré mali v nasledujúcich dňoch a týždňoch veľmi rýchly (lebo dopredu dlhodobo dobre pripravovaný) spád (tento text je písaný 17.11.2022 a v nasledujúcich dňoch) prejavovaný masovými demonštráciami (niektoré boli „spontánne“, ale poväčšine takisto dopredu dobre pripravené, aby mohlo dôjsť k zmenám na postoch kádrov, pričom sa práve tie pripravované prejavili ako formotvorné, systémotvorné). K miestu, kde bol v horoskope „socializátor“ Saturn spolu s Neptúnom počas prevratových udalostí roku 1989 (11. stupeň Kozorožca *) sa priblížil tranzitujúci Saturn nastupujúcej dospelosti na jar 2018. Po doteraz „nevyriešenom“ prípade vraždy novinára a jeho snúbenice (21.2.2018) sa rozbehli po celom Slovensku mnohotisícové protestné pochody proti systému, reprezentovanému vtedajšou vládou. Akcie usporiadala „občianska iniciatíva“ Za (po)slušné Slovensko pod „patronátom“ vtedajšieho prezidenta a „systémových mecenášov“ zo Západu. Po skoro polročnej retrogradite sa Saturn vrátil v direktnom pohybe k spomenutej radixovej polohe spolu so Slnkom na prelome rokov 2019-20. Bol to jeho „prvý pokus“ o návrat k idei totálnych zmien (aj keď v inej podobe, než to bolo v roku 1989) práve prostredníctvom masových akcií, protestov a pochodov. Možno sa tu v „slovách, slovách, slovách“ vystrieľala na uliciach a tribúnach munícia, ktorá potom chýbala v čase, kedy Saturn dosiahol radixové miesto horoskopu zrodu „akciovky“ SR, ako sme to spomínali. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že v minimálnej vzdialenosti len jedného stupňa od Saturna s Neptúnom sa na dvanástom stupni Kozorožca nachádzala v „novembri 1989“ Venuša.
* Nie je bez zaujímavosti, že horoskop novembrových udalostí 1989 (17. november 1989, 16.00 hod.SEČ, Praha) má z hľadiska obsadenia živlov planétami typicky ženský, jinový charakter. V zemských znameniach boli umiestnené planéty v okolí Saturna – v Kozorožcovi Urán, Neptún, Saturn, Venuša a MC, v Býkovi Ascendent. Vodné znamenia boli obsadené ostatnými archetypmi: Rak Jupiterom a Lunou, ktoré tu boli v úlohe „pastierov, starajúcich sa o ostatné „stádo“ planét v konfigurácii Kôš, v Škorpiónovi sa nachádzali Mars, Pluto, Slnko a Merkúr. Toto rozloženie planét naznačuje charakter udalostí, v ktorých sa rozhodujúcimi stali emócie (voda), cez prizmu Škorpióna značne extrémne, a hľadanie nových ciest vo vzťahu k oporám (zem) prostredníctvom Kozorožca s Uránom, Neptúnom a Saturnom. Urán v Kozorožcovi sa spája so slobodným výberom a realizovaním povinností a zodpovedností. Nevyspelé bytosti volili cestu neuznávania akýchkoľvek zákonov a noriem, čo u nich viedlo až k prejavom nepoddajnej anarchie. Neptún v konjunkcii so Saturnom sa v znamení prejavoval prostredníctvom nekontrolovaných autoritárskych a reakcionárskych charakteristík, ktoré nenútili žiadnu zodpovednosť, teda ani spoľahlivosť. Strach zo zlyhania a možných následkov spoločensky „nevhodného“ sebaprejavenia spôsoboval v masách pocity neistoty, ale aj pokrytectva a počiatočného zhrozenia z naloženia si povinností na vlastné plecia. U dopredu dobre pripravovanej „disidentskej“ menšiny sa však prejavil od počiatku túžba budovať osobnú kariéru bez ohľadu na okolie a skutočné potreby väčšinovej spoločnosti (viď „havloidní pravdoláskari a slniečkari“ dodnes) aj za cenu sebazotročenia či zotročenia society. Taká je ale v negatívnom pôsobení energia vody a zeme. Dedičstvo energetického pozadia udalostí sa dodnes odráža v iracionalite správania sa obyvateľstva, ale i vlád, parlamentov, všetkých čelných predstaviteľov oboch štátov, ktoré boli neskôr vzniknuté ako samostatné akciovky v roku 1993.
Jupiter sa nachádzal v Rakovi na 11° znamenia v presnej opozícii voči konjunkcii Saturna s Neptúnom v Kozorožcovi. Ak je správanie dvojice v zemskom znamení tvrdé, občas až rigidne páchajúce neprístupné inakosti (princíp jedinej pravdy), Jupiter má v Rakovi iné ambície – je ochotný pomáhať a starať sa o právne a sociálne zabezpečenie obyvateľstva. Na jedenástom stupni už od počiatku sľubuje možnosti ďalekých ciest, zlepšenia podnikateľského prostredia, ale „vyhráža sa“ nestálosťou a alkoholizmom (podľa Kefera). Rudhyar doplňuje charakteristiku stupňa týmito slovami: „Klaun paroduje známe osobnosti“, pričom za hlavnú myšlienku považuje „hodnotu humoru pri rozvíjaní objektivity a nezávislej mysle“. Kto vstupuje do arény ako „klaun – šašek“ už dnes veľmi dobre vieme rozšifrovať (a máme ho možnosť porovnať s ďalšími cirkusantami, vstúpivšími do vedenia cirkusu nášho malého sveta toť prednedávnom).
Ako teda zvládnuť neústupnosť planét v Kozorožcovi? Humorom a iróniou, ktoré nám pomáhajú chápať svet inak, slobodnejšie, bez posudkov, odsudkov a predsudkov, bez striktnej a rigidnej väzby na „rustikálne“ chápanie tradícií, no nie z ich úplným zavrhnutím? Je azda Rudhyarov klaun tým šašom, bláznom, ktorý jediný mohol povedať kráľovi pravdu bez toho, že by sa musel báť trestu? Karikatúra (sveta a života) a satira – správne mierená – sú len intelektuálnejšie formy potreby oslobodenia mysle. To sú cesty a spôsoby rozvíjania pravej individuality človeka. Dokázať sa smiať bez vysmievania, potom však dokázať sa smiať a vysmiať i zo seba samého, slobodne sa vysmiať zo svojho „honóru“.
To všetko urobiť s citom a empatiou. Bez Luny, nachádzajúcej sa takisto v tomto znamení, kde je dokonca domicilná, by to ale celkom samozrejme nešlo. Lebo ona dáva pocit istoty rodinného kruhu, kde môže spočinúť naše vnútorné dieťa zráňané vonkajším necitlivým svetom. Nebezpečenstvom tejto polohy je ale neochota z tohto hniezda vystúpiť, vzdať sa silných emočných väzieb rodiny, prípadne ju využívať ako „mamahotel“. Ďalším prejavom však môže byť aj pocit akejsi „historickej“ predurčenosti, povyšovať rodové tradície pri vedení celej spoločnosti v jej intenciách.
Klaun zrodený prevratovými udalosťami však zostal len šašom bez hodnostného označenia kráľovský. Zostal len sluhom sluhov systému.
A ak si uvedomíme, že v rozložení planét novembra 1989 a takzvanej „zamatovej revolúcie“ nebol ani jeden archetyp – planéta v ohnivých znameniach, ba ani rohové domy horoskopu sa „nedotýkajú“ tohto živlu skutočnej revolúcie, a že v znameniach živlu vzduchu, ktorý vie plameň vzbury rozdúchať, sa nachádzal len severný lunárny uzol, môžeme s pokojom konštatovať, že to nebola žiadna revolúcia, len dlhodobo pripravovaný prevrat, ktorý neskôr mnohí menej uvedomelí nazvali „handrovým pučom“. A aj prvok podnecujúci plameň vzbury más v uliciach – „mŕtvy študent“, čo sa zistilo pomerne skoro, bol len podvrhom. Bol ním neskôr priznaný eštebák Šmíd, ako to on sám potvrdil. Ale emócie už boli rozbúrené a úspešná provokácia štátnej bezpečnosti mala veľký „úspech“, ktorý bolo hodné neskôr, inde a trochu inak úspešne zopakovať.
Charakteristika príznakových stupňov zodiaku
Ako sme spomínali, Saturn je dôležitým archetypom socializácie na úrovni jednotlivca aj na rovine mundánnej (mundanus, lat. – svetový, svetský, pozemský). Jeho archetypálna sila sa podieľa na tom, aby sa z jedinca, ktorý sa zaoberá predovšetkým otázkami týkajúcimi sa záležitostí ega, stal dôležitý člen väčšieho celku, spoločenstva (mundus, lat. – svet, vesmír, obloha, zem, ľudstvo). Takže i jeho umiestnenie v zodiaku nám umožňuje ukázať, aká je cesta spomínaného vývoja.
Ako pomôcku upresnenia povahopisu planéty zodpovednosti som si vybral diela klasikov astrológie – Jana Kefera a Dane Rydhyara. V Keferovom diele Praktická astrologie nájdeme pri charakteristike 11 stupňa znamenia Kozorožec, kde sa nachádzala v čase novembrového prevratu konjunkcia Saturna s Neptúnom *, tieto slová: vysoké školy, priazeň vysokých osobností, reprezentácia. S odstupom kristovských tridsiatich troch rokov môžeme pokojne posúdiť význam týchto pojmov. Vysokoškoláci prevzali na seba „ťarchu zodpovednosti“ za udalosti, ktoré tu už boli dlhšie obdobie systémom pripravované a rozpútali sa v čase, kedy chceli dôstojne osláviť svoj sviatok. Ich zásluhy však od počiatku narúšala energia archetypu Neptúna, majúceho pod „opaterou“ okrem duchovného života, kolektívneho nevedomia, fantázie aj – v spojení so spomínanými pojmami – súvisiaci komunizmus, rozkolníctvo, podvody, klamy, epidémie, stranícke rozpory, myšlienkový chaos a postupne aj neomarxizmus, … Samozrejme, bez priazne osobností na vysokých postoch systému by sa nemohlo nič tak „veľkolepé“ udiať. Bola potrebná istá spektakulárnosť (spectaculum, lat – hľadisko, sedadlo, tribúna v divadle, divadlo – byť na obdiv, divadelná hra, predstavenie) udalostí (fiktívna smrť jedného z „protestujúcich“) aj jej dopredu dlhodobo pripravovaných hlavných aktérov. Zásluhy na naštartovaní zmien však, podľa médií a hlavných „hercov, dramatikov, režisérov“, mali práve vysokoškoláci, aby takzvané „vysoké osobnosti“ mohli svoje „primárne úskočné úlohy“ z pozadia zákulisia pokojne vykonávať. O čosi neskôr však vstúpili do svetiel scény/arény, aby sa napokon ako reprezentácia „občanov (OF),verejnosti (proti násiliu VPN)“ postavili na proscénium, a tu ukázali, komu boli pridelené hlavné roly. (Uvidíme, čo na túto autorovu, teda moju interpretáciu „revolučných“ udalostí povie história. Napísané totiž súvisí s mojimi dejinnými skúsenosťami, no históriu píšu víťazi, a tých by som nateraz charakterizoval skôr ako „viťúzov“.)
Aká je charakteristika spomínaného stupňa v diele Astrologická mandala od Dane Rudhyara? „Veľký kŕdeľ bažantov na súkromnom pozemku“, pričom kľúčovou myšlienkou „symbolu“ je podľa autora „cibrenie a propagácia aristokratických hodnôt, ktorých prostredníctvom sa človek účastní evolúcie života k stále dokonalejším formám existencie“. Ide tak o vytvorenie či značné vylepšenie toho, čo vytvorila „divočina“. Táto schopnosť je koreňom (či len „korením“?) všetkých kultúrnych procesov, pri ktorých je „divočina“ kultivovaná na záhrady aristokracie, a tá má dosť voľného času, vkusu a peňazí na tvorbu a podporu krásnych foriem. Rozhodujúcim slovom týchto myšlienok je aristokracia (αρισοκρατια, gr. – vláda najlepších (šľachty, urodzených)).
Som presvedčený, že symbolická hodnota stupňa vyhovuje i z pohľadu Kefera, takisto ako Rudhyara. Lebo svet čakal, čo sa bude u nás diať po prevrate, aké oslobodzujúce novoty vnesieme do spoločenského a politického života, spomínajúc na pokrokovosť „pražskej jari“, jej osobností a vývinu našej spoločnosti v horúcom lete roku 1968 (to však bolo „horúce“ nielen u nás, ale na celom svete, ibaže my sme vynikali tým, že sme patrili k „východnému bloku“). Po relatívne krátkom čase však došlo k sklamaniu. Namiesto toho, aby sme vdúchli ozdravný prievan do zatuchnutých siení palácov i slumov západu, prijali sme za svoje všetky jeho negatíva v tej najhoršej, najprimitívnejšej (živočíšnej?) podobe. A vypustili sme „z klietky“ „aristokraciu“, ktorá už dávno očakávala pre ňu priaznivé zmeny. Žiaľ, aristokraciou sa stala aj úbohá, systémom deklasovaná ale na vedúce miesta postavená luza, ktorá postupne ovládla všetky oblasti spoločenského a politického života. Nakoniec aj „kŕdeľ bažantov na súkromnom pozemku“ mnohé naznačil. Naša vlasť sa stala skutočným súkromným pozemkom, „bažantnicou“, po ktorej doteraz pobehujú ako „splašené sliepky“ bažanty, neschopné sa niekam zaradiť. Ale aj to prestáva byť všeobecne platným pravidlom a veľká časť „kŕdľa bažantov“ sa mení na orlov, ktorí pozorujú poplašené kurovité vtáky pod sebou. A ako hovorí jedna parafrázovaná slovenská múdrosť: Orly sa síce niekedy spustia nižšie než sliepky či bažanty, tie sa ale nikdy nevznesú k oblakom!
Potvrdzuje to i ďalší zaujímavý akauzálny fakt. Na mieste, kde bola v čase prebiehajúcich masových akcií 1989 dvojica Saturn a Neptún, vidíme v horoskope radixu SR Slnko, reprezentujúce archetyp muža, otca, vládcu, kráľa, hlavu štátu, patriarchát, predstaviteľov vládny a štátnej moci, vysokých štátnych úradníkov, poslancov. Jednoducho – veľký kŕdeľ bažantov na súkromnom pozemku, ohlúpený, olúpený a „osobnostne vykradnutý“ kotkodákajúci hyd na cudzom dvorčeku.
* Na margo spomínanej konjunkcie Saturna s Neptúnom ešte jedna poznámka. S jej účinkovaním som sa mohol zoznámiť veľmi osobne, nakoľko sa ona vyskytla v cyklickom dianí aj 35-36 rokov pred prevratom1989, v období jesene 1952 a leta 1953, kedy som sa narodil a kedy došlo ku kolosálnemu okradnutiu obyvateľstva ČSR prostredníctvom peňažnej reformy, ktorú môžeme pokojne nazvať „veľká peňažná lúpež“. K udalosti došlo sedem dní pred mojím narodením a isto týmto „šokom“ bola emočne a finančne poznačená nielen celá moja rodina, ale akosi samozrejme, aj štartovacie dni môjho ďalšieho života. Trvalo mi skoro päťdesiat rokov, kým som túto kontroverznú konjunkciu vo svojom kozmograme bol schopný spracovať a integrovať ju ako aktívne pôsobiacu zložku. A môžem potvrdiť, že sú chvíle a situácie, kedy téma tohto „problematického planetárneho spojenia“ vstupuje opätovne do môjho života, aj keď už nie v deštruktívnej podobe. Alebo som sa ju naučil prijímať ako súčasť svojho učebného plánu. Predznamenalo mi to takisto pochopenie neblahých účinkov tejto „lúpežnej“ konjunkcie. V čom je teda ukryté jej nebezpečenstvo? Saturnove medze, nespornosť, štruktúra, zodpovednosť a racionalita sú v priamom strete s Neptúnovou bezmedznosťou, neistotami, rozpustením, nezodpovednosťou a iracionalitou. Ťažké je na takto rozkolísanej postati budovať „pevný hrad“.
Aby sme doplnili tému roku 1989, spomeňme aj Venušu, archetyp dôležitý pre budovanie medziľudských vzťahov, lebo sa závažným spôsobom viaže na horoskopy „prevratu“ aj zrodenia SR v roku 1993. Počas novembrových udalostí stála len jeden stupeň vzdialená od Saturna (a Neptúna) na 12 stupni Kozorožca. Aké charakteristiky pripisuje tomto stupňu zodiaku Jan Kefer? „Horlivosť, obchodné nadanie, veľkorysé plány, láska“. „Nadšené“ výkriky ideológov a ich epigónov v tých časoch (zakrývajúce realitu ďalšej prichystanej veľkej lúpeže), že moc leží na chodníku, nevyjavili zároveň, že tam leží iba pre tých, ktorí boli dopredu na jej pozbieranie pripravovaní. Nedeklarovali, že to vôbec nie je celospoločenská idea, prospešná slušnej väčšine, čo nebola na „huncútstva západu“ prichystaná a nastavená! Takže aj veľkorysé plány mohli uskutočňovať prevažne tí, čo mali zabezpečené dotácie od „dobrého strýčka“, a cesty k osobnej kariére vydláždené „občianskymi spolkami protinásilnej verejnosti“. Lebo poznali dopredu štartovaciu čiaru „súťaže“. Ostatní, absolútna väčšina spoločnosti, mohla v konečnom dôsledku z moci ležiacej na chodníku pozbierať len porozhadzované zabudnuté omrvinky. Samozrejme, že úspešnými „zberateľmi moci“ boli predovšetkým príslušníci kategórie „slniečkom vyhriatych a prežiarených pravdo-láska-rov“.
Ani Rudhyarov výklad stupňa sa od doteraz spomínaného nelíši, skôr dopĺňa a kompletizuje tému: „Názorná prírodovedná prednáška zoznamuje s málo známymi aspektmi života“. Kľúčovou myšlienkou témy je: „Schopnosť skúmať neznáme oblasti a objavovať zákonitosti, ktorými sa riadia zložité prírodné procesy.“ Takže skôr spomínaná aristokratická záhrada sa stáva laboratóriom a prednáškovou sieňou súčasnej doby. Pritom veda je moderným typom aristokracie. To, ako využíva (zneužíva) nadobudnuté znalosti, môže spôsobiť rovnako toľko problémov, ako užívanie zdedeného (nielen prezidentského) aristokratického bohatstva. Základnou funkciou človeka však je, aby si plne uvedomil všetky životné formy a procesy na tejto zemi. Intelektuálne hľadanie empirických znalostí je tu v kontraste k vonkajškovej pompéznej veľkoleposti a lesku, s ktorou je vystavované bohatstvo a kultúra elity. Ak k tomu pridáme aj uvedomenie si značnej „degenerácie“ navonok vystupujúcej aristokracie, ktorá skutočné bádanie a výskum z pozície svojej moci násilne zúžila do pre ňu zištných prospechárskych medzí, a to vnucuje patričným spôsobom nielen „takzvaným vedeckým“ inštitúciám (viď udalosti najmä ostatných dvoch-troch rokov), vidíme, že pôvodná idea zmyslu stupňa degradovala na absolútne minimum. Takže aj pôvodné nadšenie z ponovembrových zmien upadalo (veľmi skoro) a v súčasnosti ním „trpí“ minimum vyslniečkovaných vyvolených. Alebo tých, čo si myslia, že medzi vyvolených chcú patriť, pričom však plnia len úlohy užitočných zneužiteľných kolaborujúcich hlupákov – divadelného „krovia“, ktoré po jednorazovom použití môže byť kedykoľvek vymenené za iné, novšie, neokukané.
To, že sme sa stali pokusnými „laboratórnymi zvieratkami“ so všetkým, čo k tomu patrí, sme sa mohli toť nedávno na vlastnej skúsenosti presvedčiť (najmä v čase špárania v nose a opichávania pokusnými chemikáliami), a presviedčame sa zo dňa na deň, postupne devastovaní hókusmi – pokusmi systému.
Prijatie zodpovednosti?
Výzva, aby sme prekročili vek „detských nohavíc“, sa teda vo februári 2022 rozplynula v eufórii „zaujímavejších“ udalostí zimnej olympiády, primitívnych mediálnych realityšou, vládnych a parlamentných „tančekov“ a ďalších debilizujúcich „informačných“ tokov. Saturn sa vrátil do tesnej blízkosti (na dva stupne) natívnej polohy ešte raz, v ranných nedeľných hodinách 23. októbra 2022, aby ponúkol ďalší opakovaný podnet k rozbehnutiu procesu zdospelenia. Nijako sa to priamo neodrazilo na stave myslenia „postdemokraticky a postliberálne zacyklenej“ spoločnosti, čo sme mali možnosť vidieť na výsledkoch komunálnych a krajských volieb necelý týždeň nato. Poslednými dva a pol rokmi epi- a p(l)an-demických násilných blokácií a obmedzení otupená bojová nálada sa ukázala v účasti i v zastúpení zvolených (predvolených? vyvolených?) kandidátov. Očakávané nadšenie z možných zmien sa nekonalo, takže ani vykročenie do „dospeláckeho“ cyklu ďalšej „saturnskej tridsiatky“ zatiaľ nevyzerá veľmi nádejne. Ale ani beznádejne!
Ako sme boli spomínali, archetyp Saturna bol prostredníctvom planéty v zodiaku zrodu SR na sedemnástom stupni Vodnára. Jan Kefer prisudzuje tomuto stupňu viaceré významy: „choroby, lekárstvo, dedičstvo, Brightova choroba“. Tieto atribúty by podľa toho mali byť zrejme súčasťou našej „štátnej karmy“ (sanskrtské slovo karma, karman, kamma – dielo, skutky, vplyv vnútorného presvedčenia na jedinečné ľudské, prípadne na kolektívne konanie), podlžností, ktoré sme si časom vzniku SR vniesli do nášho štátneho života, a jedným z ich obrazov je práve Saturn, prísny učiteľ, ktorý nič neodpustí. Je to akési nevedomé dedičstvo, s ktorým musíme počas existencie rátať, a úlohy s ním spojené by sme mali (?musíme?) na celospoločenskej úrovni počas vývoja zvládnuť. (V tomto živote teda žneme to, čo sme v predošlom zasiali.) Dane Rudhyar prostredníctvom svojho média charakterizuje tento stupeň týmito slovami: „Strážny pes hliadkuje, ochraňuje svojho pána a jeho majetok“, pričom kľúčovou myšlienkou toho je – „rozvíjať schopnosti chrániť seba samých a dohliadať na svoje individuálne/kolektívne práva obmedzované komplexnými spoločenskými tlakmi“.
Ak teda Kefer zdôrazňuje potrebu „bojovať“ s chorobami – nech sú akéhokoľvek druhu, starať sa o stav lekárov a medicíny vôbec, a predovšetkým opatrovať, spravovať dedičstvo predkov, pričom za hlavnú chorobu považuje ochorenie obličiek spojené s ich devastáciou (čo súvisí z energoinformačného hľadiska s prehnitými, takzvanou liberálnou demokraciou zopsutými, spustnutými medziľudskými aj medzištátnymi vzťahmi!), Rudhyar stavia na prvé miesto potrebu ochrany jedinečnosti „spoločného majetku“ pred cudzími vplyvmi, prízvukuje dôležitú úlohu – nedovoliť, aby naše práva boli kýmsi alebo čímsi obmedzované. Aby sa nemohli navrátiť časy s hlavným heslom: „S XYZ na večné časy! A nikdy inak!“ O to hrozivejšie vyznejú slová istého blúznivca spomedzi vedúcich protagonistov terajšej vládnucej soldatesky: „…, nikto po nás nebude, lebo my tu budeme vládnuť naveky!“ Zrejme mu/im treba s ohľadom na dejinné skúsenosti nekompromisne a radikálne pripomenúť, že v ľudskej spoločnosti trvá každé naveky len dočasne! A Slováci s takým spôsobom myslenia spájajú večitú múdrosť: „Príde na psa mráz!“ Lebo „navekovosť“ už boli dôverne poznali. (Ospravedlňujem sa nedovzdelaným mladším stvoreniam, ktoré, súc ohlúpené meinstrímom, zlým školstvom a konzumeristickou rodinnou výchovou isto nepoznajú súvislosti, Pre takých vlastne ani tento text nie je určený!)
Najsmutnejšie na tom je, že dobre zaplatení verní „apologéti“ nekriticky a pokrytecky veria tejto stratenej „bezvládnej vládnej“ duši na slovo, zožerú každú jeho „atómovku“.
Nuž, nekritickí sme boli my všetci (okrem vopred pripravených) na počiatku – po novembri 1989 a o čosi neskoršie od 1. januára 1993, takí sme doteraz. Dôverčiví, s neschopnosťou prehliadnuť „beťárstva“ nastolených/vyvolených predstaviteľov systému; naivní a príliš pohodlní, aby sme vynaloženým úsilím chceli spoznať skryté i verejne odkrývané „tajomstvá“ lokálnej a globálnej spoločnosti. O potrebe štúdia a čítania vyslovil svojho času učiteľ národov, ako zvykneme vzletne nazývať Jana Amosa Komenského, tieto slová: „Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. No nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom. A to už smeruje k urážke Boha Stvoriteľa, ktorý chce, aby sme boli jeho obrazom. Chráňme sa teda toho!“ Tieto slová platia na všetkých, Komenský ich nesmeroval len na kresťanov. A obávam sa, že sa stali v našej súčasnosti len akousi slabnúcou ozvenou múdrosti jeho pansofistickej filozofie. Pretože systém potrebuje obmedzených polovzdelaných hlupákov, ktorí dokážu myslieť predovšetkým na fyzické potreby, každodenné radosti v zmysle stotožnenia sa s „filozofiou tu a teraz“, chýba im však chuť dosahovať možné duševné a duchovné výšiny. Politici a médiá v úlohách prisluhovačov systému sú im so svojimi bludmi neustále naporúdzi. Systém nepotrebuje skutočne kriticky mysliacich jedincov (tobôž nie masy), aj keď ich neustále vo svojich prejavoch skloňuje vo všetkých pádoch! Takéto vzdelané a popritom múdre „indivíduá“ sú jeho úhlavnými nepriateľmi, lebo sa stávajú slobodnými prijatím vlastnej zodpovednosti. Nie tej nadiktovanej, nalinajkovanej, bezducho a násilne kontrolovanej tupými kolaborantmi, ktorí prikazujú, čomu veriť, čo si myslieť.
Ale to tu už bolo! Mnohokrát! Od vekov a zrejme až na veky, alebo do čias, kým nezmúdrieme!
Nemenej dôležitou úlohou, vyplývajúcou z charakteristiky zodiakálneho stupňa Kozorožca, na ktorom sa nachádza Saturn, je podľa oboch klasikov, Kefera aj Rudhyara, aj karmická „psia povinnosť“ ochraňovať majetok, dedičstvo. Naša národná „chamtivosť“ však zasiahla aj túto oblasť. Zem a vodu rozpredávame, naše národné „zlato i striebro“ rozpredávame, rozdávame bez rozmyslu kdekomu – podľa toho, kto ponúkne viac. „Chamtivosť“ je príznaková pre takých, ktorí chcú náhle zbohatnúť, aby sa zaradili do „aristokracie“ bez toho, aby si uvedomili možné historické následky svojich ziskuchtivých činov. Ale takisto svedčí o istej, silne historicky zakódovanej chudobe ducha veľkej časti národa. Žiaľ!
Nihil sub Sole novum. Nič nového pod Slnkom.
Dovetok: čo na to bohyňa lásky, krásy, vzťahov, vládkyňa ascendentu horoskopu Slovenska?
Teda aby sme nezabudli na Venušu, vládkyňu horoskopu zrodenia SR, ktorého ascendent sa nachádza na siedmom stupni Váh – nájdeme ju, „dvojjedinú“ krásavicu, na dvadsiatom siedmom stupni Vodnára. Aké sú jej „túžby a predsavzatia“? Kefer spája tento stupeň s „pevným a stálym príjmom a majetkom, pamäťou a bádateľským duchom, nadaním k maliarstvu a astrológii; pri poškodení s hrvoľom a nádormi“. Nuž, tá nepoškodená časť charakteristiky spomínaného stupňa zodiaku sa zrejme viaže na čas raného oduševnenia spoločnosti po vzniku Slovenskej republiky, kedy účinkovalo mladícke nadšenie širokých más (Venuša je v horoskope harmonicky spojená s Merkúrom). No vývin postupne posilňoval negatívne účinkujúceho Pluta z hodnotového domu horoskopu, ktorý sa stará okrem iného takisto o poškodenie a nádorové ochorenia nielen endokrinného systému (hrvoľ či struma súvisí so štítnou žľazou), ale celého organizmu prostredníctvom nerozumne užívanej nadmernej majetnosti (redundancie nadbytku), alebo jej opaku – nedostatku, čo sa prejavuje napríklad v nevhodných stravovacích návykoch, ako dôležitom spúšťači spomínaných zdravotných problémov. Venuša je v astrológii spojená so žľazami s vnútornou sekréciou, najmä s nadobličkami a štítnou žľazou (o tom som písal a hovoril v iných článkoch a v iných súvislostiach). Ďalším z negatív je pre bádateľského ducha hrozba neustálej technologizácie a vnucovania „jediných takzvaných vedeckých právd“, ktorými ako základnými hodnotami (Pluto v dome hodnôt radixu) sú manipulované široké masy predovšetkým prostredníctvom médií a internetu. To následne slúži na zmätenie širokých vrstiev bežnej populácie a je to dobrý spôsob, ako obyvateľstvu prostredníctvom takto forsírovanej (ne)istoty programovo naháňať strach.
Nesmieme však zabudnúť ani na nevyužitú socializačnú energiu tranzitového Saturna, ktorý po dvoch „márnych pokusoch“ o navigovanie spoločnosti z búrlivých tokov rokov detstva do etapy zodpovednej dospelosti, v ktorej by sme dokázali zahatať úmysly ekonomických a politických špičiek štátu k páchaniu nedôstojných aktov devastácie všetkých oblastí hospodárstva, ako aj duševného a duchovného vedomia celej spoločnosti, môže urobiť aj dostatok zodpovedných krokov. „Pán času a karmy“ sa v priebehu najbližších mesiacov dostane do priameho kontaktu s Venušou radixu SR a.s. na 27. stupni Vodnára a tak jeho neovládnutý „depresívno-devastačný“ vplyv budeme zrejme veľmi akútne pociťovať na ubúdaní bežných životných radostí už od januára 2023. Miesto stretnutia archetypov po marci na istý čas opustí, ale ešte sa vráti do deprivačnej konjunkcie s „bohyňou“ pár mesiacov nato od septembra do konca roka 2023.
V Rudhyarovej Astrologickej mandale pri charaktristike 27. stupňa Vodnára čítame: „Starožitná keramická miska plná čerstvých fialiek“ a kľúčovou myšlienkou je: „ Dôležitosť tradičných zručností a umeleckých hodnôt, hlboko zakorenených v inštinktívnych ľudských pocitoch, kde tvoria referenčné rámce tým najautentickejším emóciám.“
Proti jednoduchej a nenápadnej láske k prírodným krásam dnes stojí zhon, hluk, huriavk a intelektuálna výkonnosť – typické príznaky našej modernej existencie. Fialka je symbolom skromnosti a pokory, tradične spájanej s ozajstným ženstvom. Stupeň je tak spätý s prirodzenými tradíciami, dedovizňou (svojeťou), rustikálnym chápaním utilitárnej krásy ako vyjadrenia jemnosti citu ľudu. Naši ľudia vedeli vyžiť aj z mála, ak im nechýbala láska. (Odkedy nás za ostatných tridsať rokov ľúbosť začala opúšťať, potrebujeme viac a väčšie a výkonnejšie a luxusnejšie všetko, čo si myslíme, že je naším majetkom a robí nás šťastnejšími. Opak je však pravdou. Lebo nás omína strach, že by sme o to mohli prísť!) Saturn nás síce „oberá“ o radosti z matérie, ale Venuša neustále ponúka prísľub lásky, možno o čosi silnejšie skúšanej.
Poškodenie Venuše Plutom v radixe akciovky SR zbavuje hlavne mladú mestskú generáciu väzieb s takto ponímanými súvzťažnosťami na národovectvo, slovenstvo, pričom sa mladým neustále tvrdí, že globálne je nadradené lokálnemu. Aj to sme už boli poznali ako internacionalizmus socialistických čias, a odmietli sme ho ako prežitok. Žeby nás plutovská energia privádzala spätne k manipulácii národnými dejinami? Uvidíme teda, čo s takto chápanou charakteristikou Venuše urobí v najbližších mesiacoch tranzitujúci Saturn!
Venuša hrá v horoskope zrodu Slovenska v roku 1993 dôležitú úlohu z dôvodu, že je vládkyňou ascendentu, čím sa stáva popri ďalších planétach v blízkosti hrotov rohových domov (Jupiter, Slnko, Urán, Neptún, Luna, Mars) spoluvládkyňou celého horoskopu a bude sa podieľať na premene kolektívneho Ega štátu na jeho kolektívne Bytostné Ja, čo je však kvôli doteraz spomenutým súvislostiam možnosť zo dňa na deň neurčitejšia, ťažšie zvládnuteľná.
Desiaty stupeň Váh (Venuša znameniu vládne), kde sa ascendent radixu SR nachádza, upozorňuje podľa Kefera na „nebezpečenstvo, slabé sebaovládanie, ale tiež sa stará o lásku k domovu“. Nuž pre úspešný individuačný proces sú prvé dve charakteristiky či úlohy neľahké. (Individuácia znamená stávanie sa individuálnym a konkrétnym – celistvým hlavne prostredníctvom iniciačných rituálov, ktorým v astrológii poväčšine zodpovedajú kritické tranzitové aspekty. Pritom Ja dozrieva do Bytostného Ja – archetypu Selbst – Myself.) Láska k domovu sa prejaví takisto až v čase, kedy sa kolektívne ego príslušníkov entity, v tomto prípade štátu, cez plnenie „učebných úloh“ stotožní s priestorom, v ktorom zaujalo historické miesto, ako so svojím domovom. Až po zvládnutí tejto úlohy môže dospieť do stavu, kedy sa mu domovom stáva celá Zem a následne Vesmír. Na dosiahnutie očakávaného stavu sú však potrebné veľmi dlhé časové obdobia. Vo svojej domýšľavosti sa však chceme stotožniť s takýmto status quo bez námahy, akoby zásluhovo.
V Rudhyarovej Astrologickej mandale sa stretávame s touto krátkou a nádej budiacou charakteristikou príslušného stupňa: „Kanoe prekonalo nebezpečné kaskády a teraz pláva na pokojnej vode“ Kľúčovou myšlienkou toho je „sebakontrola a rovnováha potrebná k dosiahnutiu pevného stavu vnútornej stability“. Ako koncový stav prebiehajúceho individuačného procesu je toto východisko najprijateľnejšie, a nie je k tomu čo dodať. Po emočných krízach prichádza stav „dokonalej a hladkej práce intelektu vedeného logikou a jednoznačnosťou významov“.
Doplnok – koniec januára 2023
Saturnova misia zrejme mala svoje „účinky“, nakoľko bola 16. decembra odvolaná vláda, ktorá však „vládne“ naďalej a trúfa si poberať aj spolu s poslancami finančné požitky do konca septembra 2023. Dôsledkom cesty k dospelosti bolo aj ne/úspešné referendum 21. januára 2023, ktoré ukázalo, že veľká časť populácie Slovenska je už prebudená a našla odvahu zodvihnúť sa od telky, ponúkajúcej permanentné treťotriedne šouprogramy, a pristúpiť k referendovým urnám. Pre tých, čo odolali nutkaniu „pootvárať okná a vyvetrať zatuchnuté priestory spoločného bývania“ nebolo zrejme jednoduché urobiť to, nakoľko v tom čase napadal aj sneh a zrejme sa obávali, že by im premokli topánky, alebo že by si po návrate domov narobili mokré šľapaje na kobercoch predizieb. Uvidíme, čo prevratného prinesú nasledujúce dni, týždne, mesiace.
A prečo som nazval krásavicu Venušu dvojjedinou? Jej grécke meno znie Afrodita – zrodená z morskej peny. Pokiaľ však pátrame hlbšie po význame jej mena i jej samej, dochádzame k istej „nejednoznačnosti“. Na niektorých jej najstarších zobrazeniach sa stretávame aj s „bradatou, fúzatou“ bohyňou. Prvá časť jej mena je odvodená z αφρος, gr., afros – penenie, pena (morská aj zo slín), šliam. Druhú časť διττος, διςςος, gr. – dittos, dissos môžeme chápať v zmysle dvojitá, dvojnásobná, dvojaká, dvojakého druhu, obojaká, dvojzmyselná, dvojznačná. Pokiaľ sa bližšie zoznámime s jej charakterom, dvojjedinosť prijmeme ako čosi, čo ju v mnohých situáciách naplno charakterizuje.
